Keď sa mi dostala do rúk pozvánka MO SR na II. veteránsky výstup na najvyššiu horu Nízkych Tatier 2046 m.n.m ĎUMBIER, na chvíľu som zaváhal, ale túžba vidieť niečo nové a z takej výšky ma presvedčilo. Prehovárať manželku a niekoľko príbuzných mi taktiež nedalo veľa práce a tak sme sa vybrali na túru… Pripojila sa k nám aj členka výboru UN Veteran Slovakia pplk.v.z. Ingrid Tomeková so svojimi neterkami. Ráno o 5,00 19.09.2020 sme vyrazili z domu a o zhruba 2,5 hodiny sme už stáli na parkovisku pri hoteli Trangoška na južnej strane Chopku. Parkovisko bolo zaplnené niekoľkými vozidlami z celého Slovenska, veď vojnoví veteráni sa vyskytujú na celom jeho území. Samotný výstup zahájili pracovníci sekcie ľudských zdrojov MO SR, ktoré malo záštitu nad týmto podujatím. Napriek opatreniam na zabráneniu šírenia COVID-19 sa nás zišlo niekoľko desiatok turistiky chtivých aktívnych vojakov, vojnových veteránov a ich rodinných príslušníkov dokonca aj s deťmi. Cesta na vrchol sa začala veľmi nevinne odchodom z parkoviska smerom na horskú chatu Milana Rastislava Štefánika v nadmorskej výške 1760 m ale veru bola to poriadnazaberačka, hlavne v poslednej tretine výstupu. Počas tohto výstupu mňa a niekoľkých „zrelších“ turistov ráznym krokom predbehla partia funkcionárov MO SR na čele s pánom ministrom, štátnym tajomníkom, generálnym riaditeľom sekcie ľudských zdrojov MO SR a v neposlednom rade aj vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov. Pri chate MRŠ sa po krátkom oddychu a načerpaní nových síl uskutočnila pietna
spomienka na obete vojen, hrdinov SNP ale i na hrdinstvo a odhodlanie novodobých vojnových veteránov pre udržanie mieru a demokracie vo svete. Pôvodne sa mala uskutočniť až o 13,00 po návrate z Ďumbiera, ale zmena je život … a program sa zmenil. Spolu s delegáciou MO SR sme sa uklonili pamiatke padlých i žijúcich veteránov a uctili sme si ich, aj za Vás všetkých, položením venčeka pri pamätníku. Presun termínu však bol
asi na škodu veci, lebo na 13,00 hodinu vyšli ku chate aj tí, ktorí na Ďumbier ísť nemohli. No a zmena spočívala aj v tom, že následne sme sa hromadne vydali na výstup na Ďumbier z Ďumbiera cez Demänovské sedlo na Chopok a z Chopku už každý individuálne späť k hotelu Trangoška. Aj túto cestu by som prirovnal ku krížovej ceste, lebo stála mnoho síl, odriekania a námahy. O čo väčšia únava, o to väčší zážitok pohľadu z vrcholov Nízkych Tatier na celé naše krásne Slovensko od Tatier k Dunaju a od Moravy k Ukrajine. Počasie sa nám odvďačilo za všetky „útrapy“ a super nálada nás sprevádzala na každom kroku. A hoci chýbal povestný veteránsky guláš, potešili všetkých účastníkov II. veteránskeho výstupu na Ďumbier a Chatu Milana Rastislav Štefánika upomienkové predmety s mottom M. R. Štefánika a Ďumbiera spolu s príležitostnou pečiatkou Veteránskeho výstupu. Takže: ak zdravie dovolí, neubudnú sily, určite sa uvidíme na III. Veteránskom výstupe na Ďumbier a Chatu M.R.Štefánika a srdečne, v mene mojom a celého výboru UNVS, pozývam aj Vás.
Viceprezident UN VS plk. v.v. Dr. Ing. Miroslav Klimek
