2026

Návrat domov

Na novom cintoríne v Palárikove sa v piatok 23. októbra 2026 konal nezvyčajný pietny akt – odhalenie symbolického hrobu a náhrobného kameňa tamojšiemu rodákovi Viliamovi Gérikovi – parašutistovi vycvičenému počas 2. svetovej vojny vo Veľkej Británii. Životný príbeh tohto vojaka, príslušníka československého západného odboja proti fašizmu, je mimoriadne pútavý, vzrušujúci, ale aj veľmi tragický. Mladý Viliam – rodák zo Slovenského Medera (dnes Palárikovo) sa rozhodol zapojiť do boja proti nacistom so zbraňou v ruke. Neváhal podniknúť nebezpečnú cestu cez Francúzsko do Veľkej Británii a pridať sa k podobne zmýšľajúcim statočným Slovákom a Čechom. Na škótskej vysočine prešiel náročným výcvikom a tým, že bol technicky zdatný, stal sa špecialistom – rádiotelegrafistom. Už počas výcviku bol s ďalšími odvážnymi mladými mužmi vybraný na bojovú misiu a vyslaný do Protektorátu Čechy a Morava, kde mali pomáhať domácemu odboju a podávať spravodajské informácie do Londýna. Žiaľ, jeho misia sa zhodou nepriaznivých okolností neskončila dobre. Viliam Gérik sa dostal do rúk gestapa a po krutých výsluchoch skončil v koncentračnom tábore Dachau. Po skončení vojny odmietol ponuku vstúpiť do americkej armády a z koncentráku šiel priamo na Ministerstvo národnej obrany v Prahe, aby pravdivo rozpovedal svoj príbeh. Jeho argumenty neprijali, naopak, postavili ho pred retribučný súd a za údajnú zradu odsúdili na trest smrti. V roku 1947 ho vo väznici na Pankráci neprávom popravili.

Osud Viliama Gérika na základe archívnych materiálov a svedectiev zainteresovaných dôsledne spracoval a publikoval v osemstostranovej kniha známy slovenských autor literatúry faktu, historik Jozef Leikert. Kniha „Viliam Gérik – O milosť som sa nedoprosoval“ je výsledkom jeho dlhoročného pátrania v archívov, stretávania sa s pamätníkmi a putovania po miestach, kde sa Viliam Gérik pohyboval. Nevynechal nič z Gérikovho života a zároveň čitateľom ponúka súvisiace historické skutočnosti 2. svetovej vojny a krátko po nej. Na Gérika sa pozerá nanajvýš objektívne – neodsudzuje ho, ani neobhajuje. Akcentuje poznanie a hodnotenie historikov, že nebol jednoznačným zradcom a trest smrti bol preňho nespravodlivý a mimoriadne krutý.

Jozef Leikert nepoľavil ani po uvedení knihy do života v palárikovskom poľovníckom kaštieli a v Národnej knižnici v Prahe, ani po odhalení spomienkovej tabule na mieste, kde sa Viliam Gérik narodil. Usiloval sa Viliama, obrazne povedané, vrátiť domov, do rodnej dediny. Podarilo sa mu to v podobe symbolického hrobu umiestneného na miestnom cintoríne, kde sú pochovaní Gérikoví príbuzní. Náhrobný kameň, ktorý umelecky dotvoril akademický sochár Milan Lukáč, je významným zadosťučinením nielen Gérikovej najbližšej rodine, ale aj jeho rodákom. Zásluhou iniciatívy Gérikovho synovca a dvoch neterí, ale predovšetkým profesora Jozefa Leikerta, spolu s Klubom generálov SR a s podporou Obecného úradu Palárikovo, najmä starostky Ľubici Karasovej, mohol byť na cintoríne odhalený dôstojný symbolický hrob, ktorý je umiestnený hneď pri vchode, neďaleko hlavného kríža. Počas slávnostného aktu odhalenia symbolického hrobu sa prítomným občanom obce a hosťom prihovorila starostka Ľubica Karasová, profesor Jozef Leikert, generálporučík Peter Vojtek a Gérikova neter Viera Vranková. Dojímavým momentom pietnej spomienky bolo uloženie prste zeme k pamätníku, ktorú priviezol profesor Leikert z pražského Ďáblického cintorína, kde sú ostatky aj ostatných parašutistov vycvičených vo Veľkej Británii, napríklad Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša, ktorí spáchali atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Viliama Gérika ako mladého odvážneho muža vníma i vojenská pospolitosť. Dôkazom toho je aj podpora Klubu generálov Slovenskej republiky pri vydaní knihy, pri odhalení spomienkovej tabule a teraz aj symbolického hrobu s náhrobným kameňom. Na slávnostnom akte odhalenia symbolického hrobu sa zúčastnila vojenská delegácia, ktorú viedol predseda Klubu generálov SR a bývalý náčelník Generálneho štábu slovenských ozbrojených síl generálporučík Peter Vojtek, prezident vojakov mierových síl združenia UN Veteran Slovakia plukovník Štefan Jangl, plukovník Miroslav Minár, podplukovník Bernard Roštecký a vojaci v historických britských uniformách z Klubu vojenskej histórie Geronimo z Bratislavy.

Viliam Gérik, nezabudneme a vitaj doma.